UV žiarenie a jeho vplyv na oči a pokožku

Čo je to ultrafialové (UV) žiarenie?

Na začiatku je dôležité pochopiť, čo je vlastne ultrafialové (UV) žiarenie. Bude to oveľa jasnejšie, ak uvedieme, čo UV žiarenie nie je: nie je to svetlo – UV žiarenie nie je súčasťou viditeľného spektra. Ultrafialové (UV) žiarenie je normálna zložka slnečného žiarenia. Nachádza sa za modrým koncom viditeľnej časti spektra elektromagnetického vlnenia a delí sa, podľa svojej vlnovej dĺžky, na UVA, UVB a UVC žiarenie. Tvoria ho vlnové dĺžky 400 až 100 nm a delia sa na UVA žiarenie s vlnovou dĺžkou 400 až 315 nm, UV-B s 315 až 280 nm, UVC s 280 až 200 nm a UV-vákuum s 200 až 100 nm.¹

• UVA lúče (UV lúče s najdlhšou vlnovou dĺžkou) opaľujú pokožku a majú za následok predčasné starnutie pokožky.
   
• UVB lúče zapríčiňujú spálenie a sú častou príčinou rakoviny kože a očných problémov ako napríklad sivého zákalu.
   
• UVC lúče a UV vákuum majú najkratšiu vlnovú dĺžku a sú najnebezpečnejšie. Našťastie ich blokuje ozónová vrstva v stratosfére a na zemský povrch sa vôbec nedostanú.
  
  Svetelné spektrum podľa vlnovej dĺžky

   

Ultrafialové lúče sú neviditeľné, sú však všade okolo nás. Čím je kratšia vlnová dĺžka žiarenia, tým je vyššia úroveň svetelnej energie – a tým môže potenciálne spôsobiť väčšie poškodenie.

Od čoho závisí intenzita UV žiarenia?^2,3

Slnko je prirodzený zdroj UV energie. Intenzita slnečného UV žiarenia na zemi nie je stále rovnaká a ustavične sa mení, ako počas roka, tak aj počas dňa. Základné faktory, ktoré ovplyvňujú mieru, do akej sme vystavení ultrafialovému žiareniu:

• výška slnka nad obzorom (v závislosti od denných hodín a ročného obdobia)
   
• nadmorská výška
   
• zemepisná šírka
   
• odraz od zemského povrchu
   
• koncentrácia atmosférického ozónu
   
• oblačnosť

Všeobecne možno povedať, že čím je slnko vyššie na oblohe, tým vyššia bude intenzita UV žiarenia. Pri vystavení slnečnému žiareniu však ide súčasne o vplyv:

• priameho slnečného žiarenia

• rozptýleného slnečného žiarenia (vďaka čiastočnému rozptylu priamych slnečných lúčov v atmosfére alebo pri odraze od oblačnosti)

• odrazeného slnečného žiarenia (svetlo odrazené od povrchov okolia).

Výška slnka nad obzorom

Ak je slnko v nadhlavníku, slnečné lúče prechádzajú cez atmosféru najkratšou cestou. Ak slnečné lúče dopadajú na zemský povrch pod uhlom 30°.

Rozptýlené slnečné žiarenie

Rozptýlené slnečné žiarenie tvorí podstatnú časť všetkých slnečných lúčov dopadajúcich na zemský povrch. Osvetľuje tienisté miesta a pri oblačnom počasí vytvára denné svetlo. Schopnosť odrazu rôznych častí slnečného spektra je rozličná a závisí od vlastností povrchu.

Príklady odrazu lúčov od rôznych povrchov môžete vidieť na schéme vpravo.

Pretože objem odrazeného žiarenia na snehom pokrytých ľadovcoch alebo snehových svahoch je prakticky rovnaký ako objem priameho slnečného žiarenia, lyžiari a horolezci sú vystavení takmer dvojnásobnému množstvu slnečného žiarenia v porovnaní so žiarením v nižších nadmorských výškach. To vysvetľuje intenzívne opálenie a zvýšené riziko spálenia na horách.

Úbytok ozónu

Atmosférický ozón predstavuje hlavnú ochrannú bariéru pred žiarením s kratšou vlnovou dĺžkou. Blokuje nielen škodlivé UVC žiarenie a UV-vákuum, ale oslabuje aj zložku UV-B žiarenia dopadajúceho na zemský povrch.

Množstvo ozónu v horných vrstvách atmosféry, ktoré závisí od polohy, ročného obdobia a dennej hodiny, určuje množstvo UVB a kratšej časti UVA žiarenia do 330 nm, ktorému sme vystavení na zemskom povrchu.4 Stenčenie ozónovej vrstvy jednoznačne súvisí so zvýšeným pôsobením UV. Od platnosti zákazu používania chlorofluorokarbónov (CFC) sa odhaduje, že obnovenie hladiny ozónu nenastane skôr ako v roku 2050.⁵

Účinky UV žiarenia na kožu

Následky vystavenia kože UV žiareniu sú všeobecne známe. Skoro všetci vedia, že pobyt na slnku môže poškodiť pokožku. 95% ľudí spája UV žiarenie s kožnými problémami a 85 % si uvedomuje riziko melanómu kože.6 „Svetelné starnutie" kože je komplex deštruktívnych procesov kože nasledujúcich po pôsobení slnečného žiarenia. Z hľadiska škodlivého pôsobenia na ľudskú kožu je medzi rôznymi typmi žiarenia najvýznamnejšie UVA a UVB žiarenie.

V ľudskej koži dosahujú UVA lúče do strednej dermálnej vrstvy a tu spúšťajú svetelné starnutie kože, a to predovšetkým prostredníctvom uvoľňovania voľných radikálov. UVA žiarenie je najnebezpečnejšie, pretože ho oblaky neabsorbujú, nerozptyľuje sa vo vzduchu a odráža sa od zemského povrchu a vodnej hladiny.

UVB žiarenie býva označované ako „spaľujúce žiarenie“, pretože práve UV-B žiarenie spôsobuje spálenie slnkom. UVB žiarenie poškodzuje kožné bunky, môže poškodiť bunkové funkcie a viesť ku karcinogenéze. Spoločne tak majú tieto zložky UV žiarenia karcinogénny účinok na ľudskú kožu. Predpokladá sa, že slnečné žiarenie je dôvodom minimálne 90% všetkých kožných nádorov.

Prirodzené systémy ochrany kože

Opálenie nie je nič iné ako prirodzená ochranná reakcia ľudského tela: stmavnutá koža predstavuje lepšiu ochranu pred UV žiarením. Po vystavení UV žiareniu sa v koži začne tvorba pigmentu. To je mechanizmus opálenia po ožiarení slnkom.

Pozitívne účinky: Pôsobením slnečného žiarenia sa začne produkovať vitamín D (kalciferol), ktorý je pre ľudský organizmus veľmi dôležitý. Je potrebné uviesť, že zdraviu prospešný účinok UV žiarenia nemusí byť spojený s vonkajšími prejavmi ako opálenie. Naopak, zisťujeme ho len pri takých dávkach žiarenia, ktoré sú podstatne nižšie než tie, ktoré sú potrebné na opálenie.

Negatívne účinky: Pri poškodení kože slnkom môžeme pozorovať predčasnú tvorbu vrások, zníženú pružnosť kože a jej zvýšenú zraniteľnosť. Najviac viditeľnými zmenami sú zmeny farby kože, starecké škvrny a senilné akné.

Medzi stupňom poškodenia kože a intenzitou a trvaním pôsobenia UV žiarenia existuje priama súvislosť. Citlivosť ľudskej kože na UV žiarenie nie je rovnomerná a závisí od vášho fototypu. Čím vyšší fototyp, tým lepšie funguje prirodzený fotoprotektívny systém. Existuje široké spektrum kožných reakcií na pôsobenie slnečného žiarenia: citlivosť rúk a nôh je napríklad 4x nižšia ako citlivosť podbrušia a bedier. Deti v nižšom veku ako 5 až 7 rokov sú veľmi citlivé na UV žiarenie.

Spálenie kože

Primárne známky spálenia slnkom sa nemusia na prvý pohľad zhodovať s jeho závažnosťou, skutočný rozsah zasiahnutia bude zjavný až neskôr. Podľa závažnosti možno spálenie kože rozdeliť podľa 4 stupňov. Pri spálení, keď sú zasiahnuté len horné vrstvy kože, je typický stupeň 1 nebo 2 (ľahký alebo stredný). Po spálení slnkom ostáva pretrvávajúca patologická pigmentácia (pehy, nadmerné tvorenie pigmentu a pod.) alebo depigmentácia (belavé škvrny s „novou“ kožou s chýbajúcou ochranou a náchylnejšie na poškodenie UV žiarením).

U malej časti populácie sa vyskytuje zvláštny prejav – akútna reakcia na UV žiarenie. Aj nepatrné UV pôsobenie vyvoláva alergickú reakciu, ktorá čoskoro vedie k ťažkému spáleniu kože.

Rakovina kože môže zasiahnuť každého, avšak niektorí ľudia sú náchylnejší. S rizikom melanómu súvisí frekvencia spálenia slnkom s pľuzgiermi a celkové vystavenie slnku danej osoby počas svojho života.

Riziko melanómu je priamo ovplyvnené spálením slnkom. Výskumy dokumentujú, že riziko melanómu sa zvyšuje 2,5 až 6,3 krát u ľudí, ktorí sa spálili slnkom s pľuzgiermi viac ako trikrát. Preto je riziko melanómu vyššie napríklad u lekárov alebo ďalších profesií pracujúcich v interiéri, vystavených len príležitostnému, ale intenzívnemu slnečnému žiareniu.

Celkový objem slnečného žiarenia priamo súvisí so vznikom karcinómu kože. Ľudia, ktorí pravidelne trávia veľa času vonku (farmári, rybári, stavbári atď.), patria k populácii s vysokým rizikom nemelanotickej rakoviny kože.

Ochranné prípravky

Negatívne účinky UV žiarenia na oči

Všetci vedia, že pobyt na slnku môže poškodiť pokožku. Ale viete aj to, že vaše oči sú rovnako náchylné na poškodenie UV žiarením ako vaša koža?

Ľudské oči sú veľmi náchylné na poškodenie slnkom. Dôležité je chrániť si oči pred poškodením ultrafialovým UV žiarením. To platí rovnako v apríli, júli alebo októbri. Keď hráte tenis alebo sa opaľujete, jazdíte na bicykli alebo idete do práce alebo ste jednoducho vonku na prechádzke.

Intenzita UV žiarenia sa počas dňa mení. Všeobecne možno povedať, že čím je slnko vyššie na oblohe, tým je vyššia intenzita UV žiarenia. Neplatí to však pre prípad vystavenia očí UV žiareniu. Nedávna štúdia preukázala, že vystavenie očí UV žiareniu je vyššie v dopoludňajších a popoludňajších hodinách ako na pravé poludnie. Zvykli sme si chrániť sa, keď je slnko vysoko nad nami, ale na rozdiel od pokožky, oči sú v jednej rovine so slnkom práve počas predpoludnia a popoludní.2 Slnko je nižšie nad obzorom ráno a večer, takže je pravdepodobnejšie, že sa pozrieme priamo doň.

Oči sú vystavené najvyššiemu riziku dopoludnia a neskoro popoludní, takže sa nezabudnite dobre chrániť počas celého dňa.

Je klinicky preukázané, že dlhodobé vystavenie nechránených očí slnečnému žiareniu môže poškodiť povrch oka a jeho vnútorné štruktúry. Tieto negatívne účinky sa navyše časovo kumulujú. Čím dlhšie sú počas života vaše oči vystavené UV žiareniu, tým väčšie bude riziko vzniku očných ochorení.

Naše telá majú schopnosť regenerovať poškodené bunky. Očná šošovka je však výnimkou, nikdy nie je možná jej regenerácia prirodzenou cestou. Z tohto dôvodu môžu časom vzniknúť zdravotné následky z postupného zvyšovania poškodenia proteínov v očnej šošovke.

Krátkodobé poškodenie očí UV žiarením:

Z krátkodobého hľadiska môže UV žiarenie spôsobiť aseptický (neinfekčný) zápal rohovky (fotokeratitídu). Oči sú zvlášť citlivé na UV žiarenie v spojení s chladným vetrom či snehom. To môže mať za následok dočasné príznaky, ako bolesť, začervenanie očí, pocit cudzieho telieska (obťažujúci pocit piesku v očiach), svetloplachosť a nadmerné slzenie.

Dlhodobé poškodenie očí UV žiarením:

Dôsledky dlhodobého vystavenia sa UV žiareniu sú kumulatívne a závažnejšie, i keď často bez príznakov. Čím je vystavenie sa UV žiareniu dlhodobejšie, tým väčšie bude s postupujúcim vekom riziko vzniku očných porúch a očných ochorení ako napríklad kataraktov, poškodenia sietnice, rakoviny kože v okolí očného viečka a iných chronických ochorení, ako je pterygium či zmeny rohovky alebo spojivky. Typickým príkladom takého poškodenia oka je katarakta (šedý zákal).

Nadmerné vystavenie očí UV žiareniu v detstve a dospievaní je škodlivé pre kožu, najmä však pre oči. Ochrana proti UV žiareniu je obzvlášť dôležitá pre deti a mládež, pretože majú širšiu zornicu a priehľadnejšiu šošovku ako dospelí, preto sú ich oči zraniteľnejšie UV lúčmi. Navyše deti trávia viac času vonku na slnku a je u nich menej pravdepodobné, ako u dospelých, že budú nosiť slnečné okuliare.⁷

Poškodenie UV žiarením nemusí byť viditeľné, ale existuje!

Často podliehame ilúzii, že pokiaľ poškodenie (problém) nevnímame ako akútny, nijaký problém nemáme. Záludnosť následkov UV žiarenia spočíva v tom, že sa zjavne neprejavuje ihneď, ale až v neskoršom veku. Poškodenie oka v dôsledku dlhodobého vystavenia sa UV žiareniu je nezvratné a v momente, keď sa viditeľne prejaví, je vo veľkej väčšine prípadov už neskoro.

UV žiarenie môže hrať aj úlohu vo vývoji vekom podmienenej makulárnej degenerácie – keď sa poškodí makula oka (žltá škvrna - miesto na očnej sietnici, v ktorom je najväčšia hustota čapíkov a aj najostrejšie videnie). Nadmerné vystavovanie sa slnku môže viesť aj k rakovine kože (známej ako melanóm) na očných viečkach.

Vo vysokých nadmorských výškach, v zasnežených horách, na piesčitých plážach a odrazových plochách, ako sú hladiny jazier, rieky a more, je slnečné žiarenie najintenzívnejšie.

Odrazené svetlo a intenzívne pôsobenie slnečných lúčov môže spôsobiť akútne popálenie očí alebo fotokeratiíidu.

Ale ja nosím slnečné okuliare ...

Jednou z hlavných funkcií slnečných okuliarov je chrániť oči pred škodlivým UV žiarením. Na to slúži UV filter v šošovkách okuliarov. O tom, či šošovky v okuliaroch obsahujú UV filter, informuje označenie UV 400 alebo ´cat.´ a príslušné číslo od 0 do 4. UV 400 znamená, že šošovky v okuliaroch absorbujú UV žiarenie s vlnovou dĺžkou 400 a menej nanometrov. To znamená, že chránia proti celému spektru UVA a UVB lúčov. UV filter nezávisí od svetlosti, resp. tmavosti (zafarbenia). Aj číre šošovky v okuliaroch môžu obsahovať UV filter, ktorý chráni zrak pred škodlivým UV žiarením. Zafarbenie šošoviek v okuliaroch sa označuje rovnako podľa stupnice (od 0 do 4) a niekedy sa kategória filtra šošoviek v okuliaroch zamieňa či stotožňuje s kategóriou UV filtra. Ide však o dve rozdielne vlastnosti.

V očných optikách dnes môžete bežne požiadať o zmeranie UV filtra v sklách vašich okuliarov. Odporúčame to najmä v prípade okuliarov, ktoré ste kúpili v inom obchode a nie v renomovanej očnej optike.

UV lúče, ktoré sa odrážajú od okolitého prostredia (chodníkov, trávy, snehu, piesku či vody), môžu však prenikať okolo rámov vašich okuliarov, ak nenosíte špeciálne okuliare podobné plaveckým, na ktorých rámy priliehajú tesne na tvár. Hovoríme potom o tzv. periférnom UV žiarení. Periférne UV žiarenie sa pri prieniku okolo rámu vašich okuliarov dostáva do oka a koncentruje sa v očnej rohovke.

 Ilustrácie prenikanie slnečných lúčov do vnútorných častí oka:

Oko s nasadenými slnečnými okuliarmi:

... pred UV žiarením?

Slnečné okuliare bez vhodnej bočnej ochrany neposkytujú ochranu pred periférnymi lúčmi. Používanie mäkkých kontaktných šošoviek s UV filtrom 1. alebo 2. triedy významne zvyšuje ochranu pred UV žiarením. Takisto poskytujú ochranu rohovke, limbu a vnútorným štruktúram oka v situáciách, keď nosenie slnečných okuliarov nie je vhodné alebo možné.

Najdôležitejším záverom je potreba používania kombinovanej ochrany: klobúkov so širokým okrajom alebo čapíc so šiltom, kvalitných slnečných okuliarov s priliehajúcim rámom a pre tých, ktorí potrebujú korekciu zraku, používanie kontaktných šošoviek s UV filtrom.
Najlepší spôsob ochrany očí pred UV poškodením je ...

Vedeli ste, že kontaktné šošovky pomôžu chrániť oči pred škodlivým UV žiarením?

Periférne UV lúče prenikajú okolo šošoviek vašich slnečných okuliarov a koncentrujú sa na očnej rohovke. Tieto koncentrované UV lúče sú ešte škodlivejšie ako UV lúče, ktoré prenikajú na rohovku spredu. Je preukázané, že kontaktné šošovky s UV filtrom* účinne blokujú periférne UV žiarenie.^7,8 Pozor však, nie všetky kontaktné šošovky obsahujú UV filter!

Chcete sa dozvedieť viac o kontaktných šošovkách s UV filtrom?

Podeľte sa o svoje skúsenosti
Ak ste sa na tejto stránke dozvedeli niečo nového, môže z toho mať úžitok aj vaša rodina a vaši priatelia. Podeľte sa o informácie s tými, o ktorých máte obavy.
Stojí to za to.

Odkazy:

* Kontaktné šošovky s UV filtrom nenahradzujú slnečné okuliare s UV filtrom, pretože nezakrývajú celé oko a jeho okolie.

1. Bergmanson J and Sheldon T. Ultraviolet radiation revisited. CLAO J, 1997: 23:3:196-204. 2. Sasaki H. UV exposure to eyes greater in morning, late afternoon. Proc. 111th
Ann. Meeting, Japanese Ophthalmologic Soc., Osaka, Japan, April, 2007. 3. INTERSUN, The Global UV Project, A Guide and Compendium, Radiation and Environmental Health Unit;
Protection of the Human Environment, World Health Organization, Geneva, 2003. http://www.who.int/uv/ 4. Charman W. Ocular hazards arising from the depletion of the natural astmospheric ozone layer; a review. Ophthamol Physiol Opt, 1994: 10:333-41. 5. Clarkson D. UV and the eye - the future unfolds. Optician, 2002: 221(5785):22-6.Transitions UK. Transitions European Study. 2008. 6. Godar DE, Urbach F, Gasparro FP, van der Leun JC. UV doses of young adults. Photochem Photobiol 2003;77(4):453-7. 5.McCarthy CA, et al. Attributable risk for cataract to prioritize medical and public health action. Invest Ophthalmol Vis Sci 2000, 41 (12): 3720-5.  7. Kwok LS, Daszynski DC, Kuznetsov VA, Pham T, Ho A, Coroneo MT. Peripheral light focusing as a potential mechanism for phakic dysphotopsia and lens phototoxicity. Opthalmic Physiol Opt 2004;24(2):119-29